Yegäds nabätikumo studabiks.

Plä nümeds, in slud löpik pemäniotöls, pö kongred num mobas pälofädon, kels postudonsöv fruto fa klubäds patik, kels okanonsöv vestigön veüti onsik e medis ad jenöfükön onis. Mobs at kanons pakobosumön brefiko so:

 

1. Fomam setevasogeda ad leodükön setevi in Yurop ed ad lonülön mesülis, ad koedön lasumön nenlomanis 1 500 000 ini sogäds Yuropik e lovemeliks ed ad sogätöfükön onis.

2. Läükot konömik e sogädik pro ledun disina di ‚Marshall.

3. Stud lonilonama tefü datuvots inü Yurop pebalöl.

4. Dakosäd lelivik tävanas in Yurop lölik.

5. Finid tripama telik; näiäd tripas, kels belodons jafädi e tedi.

6. Dun vestiga medas, kels kanons vobädön finidi pianik mäteda pestaböl su difs, kels sekons se mesedanivod donik e vobastips badik, difs, kels ün paset ekodons löbumi tarifamönas geilik, e neletianis votik teda bevünetik.

7. Stud dinädas konömik tefü säkäd di ‚Ruhr.

 

SLUD KULTURIK.


Kongred,


vätälölo, das balät Yuropik no plu binon yutop, ab evedon zesüd, e das te kanon tuvön stabi dulöfik in balät ya liföl;


vätälölo, das balät dibätiko evuliköl at dabinöl zänodü difs netätik, dialik e relöfiks obas binon balät gerota kobädik kuliva kritik, völadotas lanöfik e kulturikas e ledivoda kobädik lü gitäts stabik mena, nemo lü lib tikoda e saga;


vätälölo, das besteif baläta Yuropa muton pastütön e paliföfükön dub süikam seveda Yuropik, e das atos muton pakleilükön, pastigädon[2] e pablimön me meds ad notodön atosi;


vätälölo, das pro disein patik at volanoganükams kulturik, äsä el ‚Unesco, vobons in ziläk tu stäänik, du stids netik ma disein oksik binons tu miediks, sodas plago stid Yuropik no bal dabinon ad fölön bligädis löpo pemäniotölis;


demölo bagafi: III baläda di ‚Brussel, kel levüdonkazeto reiganefis tefik ad stigädön töki kulturik medü lebaläds, u.v.;

 

Zänöp kulturik

1. mobon ad davedükön nogani dadulik, kel mutonöv studön nemo natäli e binodi kulturazänöpa Yuropik. Nogan at nesekidiko de kontrol alseimik reiganefa pefomöl, mutonöv labön bligädi valemik ad notükön sevedi Yuropik. Bligäds sunädik binonsöv:

a. Födön sevedi kobäda Yuropik medü kleilükam e primäts dub gasedem, not, film e radion, ed i medü tidastidots valik, e juls pro yunanef, e nivers, pöpanivers,...

b. Fomön kolkömöpi pro komulans kultura, e gevön ones pöti ad notodön tikädöpi veratiko Yuropiki tefü säkäds gretik, kels tefons lifi kontinäna, dub gev kleilükama cede notik e dub dun mobas plagöfik reiganefes.

c. Demön küpedi krütik ad fümükön u nätükön völadi verätik vödas, nen kel baläd no bal kanon pabligidön.

d. Koedön lilön: a) das sifan alik labon gitäti ad sevön nulodi jenöfik voik, nen plän e nen pläned; b) das reiganefs labons bligi ad garanön, das gität at pafölon nesekidiko de müt alseimik.

e. Födön dakosädi lelivik tikodas, notädas e lekanotas bevü läns difik.

f. Födön näiädi vestiga nolavik natäla mena Yuropik ün tumyel teldegid, pato ön jäfüd dugäla, lanava, filosopa, sogädava e gitava.

g. Gevön stüti alik lü fed niveras Yuropik, e lü garan nesekida onas ön tef kol tat u müt bolitik; e födön kobovobi nabädtik bevü tidastidots Yuropik valik, pato demü revid jenavabukas, soäsä atos ya ejenon in läns Skandinänik.

 

Yunanefastid Yuropik.

2. cedon, das fütür Yuropa pafümükon fa menäd dagloföl, e das dafom koapik, lanöfik e südöfik yunanefa pato sekidon de mots ede utans, keles dugäl pekomiton;

3. sagon vipi,

a. das voms ed utans, keles dugäl pekomiton, polevüdons ad kompenön ön mafäd gretik pö bejäfs valik konferas e kulturazänöpas;

b. das stid Yuropik pro cils e yunanef pafünon;

1. ad näiädön vobodi valik, kel nu padunon in jäfüd at, ed ad studön mesülis, kels mutons palonülön ad tuvedön ma disin Yuropik säkädis atimik: cilinulüdam, dafom südöfik, dönudugäl midunanas yunik, dönuskilükam e kompenükam krigadrefäbas, nenpalans, cils pelüvöl e nen käl palas.

2. ad födön töki bevü Yuropans yunik gredäta e sogäta valikas, dub gev fasilotas tefü mon e kosidid (stud, lärnüp e tävs).

 

Gitäts mena.

4. cedon, das lailonÜlam gitätas mena binon ledin besteifa obsik Yuropa pebalöl; das dalon gitätas mena nesaidon, e das mutoy gevön ate kaladi gitiko bligöfiki, dub stabam ata su lebaläd bevü tats kompeniköl balama ü feda Yropik;

5. sagon asä cedi oka, das binos demäd voik pro garan gitätas at, das löpacödalef pastidon, asä nogan susnetik, löpü tats pepladöl, gitakontrola, keli e balatans e grups kanons yufidön, e kel fägon ad garanön leduni dalona.

 

NUN YUROPANES VALIK.


Yurop patädon, Yurop binon telälik; e täd vemikün sekon se teläl onik.


Epöfikölo, tu pelodölo ko ditamöns, kels neletons canakosädi, e no plu fägons ad lofön jeli oksik, Yurop telälik e nebalälik stadon su veg lü fin okik. Non länas obsik kanon spetön ad kanön jelodön jenöfiko soeliko nesekidi oka. Non länas obsik kanon tuvedön soeliko säkädis fa konöm nulädik pelonülölis. Defü koboyumikam libavilo pebligidöl nenreig atimik obsik osufükon obis odelo balikame pudemütöl, u dub medam de nämäd plödü-Yuropik, u dub dareig nämädik paleta bolitik.


Tim ekömon ad desinodön lebitüli, kel kanon probön ta riskäd.


Kobü pöps lovemelik, kelas fät petanäton ko obsik, kanobs lebumon odelo stidi bolitik gretikün e baläti konömik gretikün tima obas. Neföro volajenav usevon balami so nämädiki menas libik. Neföro krig, dred e pöf punosükons dub taan nämädikum.


Vü riskäd gretik at e spet gretik at voked Yuropas binon kleilik.


Tonon: balam pöpas Yuropik baiädü natäl veratik onsik, kel binon distöfik, e ma dabinanoms tumyela teldegid, kels binons uts sogädalifa, ad kulön vegi, keli vol sukon, vegi liba penoganüköl. Binon: dönulifükam jafäla Yuropik ad jelodön e sublimükön gitätis e bligis mena, de kel, go to nefied okik, Yurop oblebon lo vol temunan gretik.


Konker jönikün Yuropa binon digöf mena; näm veratik onik binon lib. Bofiks binons kayot komipa obsik.


Ad savön libis pedagetöl obsik, ab i ad kompenükön menis valik pö fruts atas, vilobs balami kontinäna obsik.


De balam at fät Yuropa e püd in vol sekidons.


Sevükolsöd sekü atos ols valik, das obs: Yuropans, ekobokömöl ad notodön desiri pöpas valik kontinäna, sagobs lezäliko vili kobädik obsik in bagafs lul sököl, kels binons kobosum sludas fa kongred obsik pezepölas:

 

Leprom.

1. Vilobs Yuropi pebalöl, kel in ziläk stäänik oka notidon pro dakosäd lelivik menas, tikodas e canas;

2. Vilobs daloni gitätas mena, kel gevon garani pro lib tikoda, kobikama e saga, ed i pro fomam lelivik taäta bolitik;

3. Vilobs cödalefi, kel kanon gebön mütamedis ad koedön demön daloni;

4. Vilobs lasami Yuropik, in kel näms lifik netas valik obsik pukomulons;

5. E lepromobs ön fied gudik, ad stütön ko töbidam lölik obas, in lomanef obsik e notidiko, in palets obsik, in glügs obsik, in sogods cala obsik e jäfüdanogonükams obsik, manis e reiganefis, kels vobons pro din gretik at, kel lofon mögodi lätik püda, e binon panot pro fütür gretik menäda at e menädas okömöl.

 

NOETS. (Vükifonät)

· Bükapök; pla: bolitik.

  1. · Bükapök; pla: pastigädön.

 

Se Volapükagased pro Nedänapükans 1948, Nüm: 5, Pad: 20, Nüm: 6, Pads: 25-26; 1949, Nüm: 1, Pads: 2-4, Nüm: 2, Pads: 5-8, Nüm: 3, Pads: 9-11, Nüm: 4, Pads: 14-15.