Man labü klotem blägik

Fa ‚Johann Schmidt

 

FONUN

 

Sökiko loseitob oles fätoti vemo bisariki dokana ‚Franz Pischl ün yel: 1903 edeadöla; jenot, tefü kel igo nu pö laut ona no nog stadob in kleil. Bi siso i ya yels: 70 epasetikons, (ijenon ün yel: 1885) e bi, äsä pesagos, temunan balik, dokan at ideadom sis lunüp, bo nos ovotikon in tef at.


Igo no isevädikob pösodiko ko dokan ‚Pischl. Ün lifayels lätik oma ifealotädom de zif ‚Wien lü lödöp zioma obik, ed iflenikom ko om, bi hiatan, leigoso äsä dokan ito, älifom soelölo nen famül. Fe sevob, das ziom oba pötü visit ispikom ko pals oba dö dokan ‚Pischl e dö fätot bisarik oma. Ettimo, ün yunüp obik, ye no ituvob nitedäli pro dins somik.


So dinäd lölik inepubonöv nenretodiko kobü deadam dokana ‚Pischl, if delabuks oma sa dins pösodik votik anik pos deadam dokana no ireafonsöv ini dalab zioma, e dub atos latikumo ini dalab obas. Pö leodükam gretik pötik ätuvob bogili smalik, kel äninädon posbinükoti dokana. Gasedanunods kälöfiko pikobüköls dö mijenot su trenavabazugot vü zifs ‚Brod e ‚Sarajevo ägeblinons obe memi dö spikadin ettimik, dö fätot bisarik dokana ‚Pischl. Areidob[1] nu küpäliko delabukis neprolidiko pilautölis dokana, e te pö däts patiko veütiks mijenota e cödäda sökik ätuvob nunodis prolidik jenota rätöfik at.


Täno nuns dönu äsmalikumons, penets brefik ömik, latikumo pinüpenöls jüi lifayels lätik dokana, äträtons ye, das neföro ikanom glömön fätoti at. Penetis latik at, dilo vemo kofudikis, no edemob pläamü mö naeds tel, bi ret nunodas, kelis äkobükob ad koned, flagon ga saidikosi tefü kredab oka.

 

* * *

 

In zif ‚Brod: finastajon trenazugota tatik Macaräna, ven älüvob levabi, ad fövön ve trenasekion Bosniänik tävi lü zif ‚sarajevo,[2], älabob as Deuto-Lösteränan senäli ad komön in foginän. Fe itävob ya sis lunüp plödü ziläk Deutänapüka, posä tren iblinon obi de zif ‚Wien: lödöp oba lü ‚Budapest e täno ve zifs ‚Kis-Görös e ‚Scabadka lü ‚Zombor. In ‚Zombor ivisitob söri oba, us as jimatan äliföli, e pos steb baldelik ilaitävob me tren, jüs irivob eli ‚Brod. Kludo itävob ya lunüpo da dil sulüdavesüdik Macaräna. Leseväd oba ko Macaränapük äbinon ye somo gudik, das is no nog icedob obi foginänani. Zuo num no smalik Deuto-Lösteränanas ibinons in levabs. In ‚Scabadka ye dins ömik ya ävotikons; Deuto-Lösteränans mödikün älüvons is treni, ad vabön vegü ‚Szeged ini el ‚Banat, (ziläk Deutänapükik in Macarän). Pö steb in stajons älibob nu ömna slovenapüki, keli no äspikob, ed in ‚Zombor äküpob, das belödans zifa ädutons ya ad pükagrups anik. Ab pas in ‚Brod pädrefob fa senäl fogina, fa senäl bisarik foginana in lomän lönik.


Zif ‚Brod topon as zänodatop bevü Slavonän e Kroasän. E dese ‚Brod trenasekion balik äzugon, labü flaniozugots smalik te tels da Bosniän jüi zif ‚Sarajevo: finatop täva obik, kludo tio jü ini Hersogovinän. Dub atos no astunob[3], das pükabrul voiko Babülonänik ädranon ini lils obik, ven ästebedob su pärun treni. Kroasänans, Slavonänans, Bosniänans e Särbänans igredänons Macaränapüki büo idareigöli, e täno älilob mö naed balid vödis püka Türkänik. Älogob klotemis magifik pöpas valik ut, kels is in gul sulüdalofüdik Yuropa lifons in kobiodrän vemik.


Ven fino ün poszedeladüp lulid ibexänob treni, pos latikam vemik ädevegöli, äküpob, das äseadob as Deuto-Lösteränan balik in levabadiläd, e posä icänob telna levabi, din at no igudikumon. Valöpo älogob grupis e grupilis menas, pükis difikün äspikölas. Sio tävans mödik se monäk Lösteränik äspikons ze gudiko Deutänapüki, äspikons oni asä pük telid. Is ye ästadons vü kelomänans okas, ed ob äseadob soeliko ä soaliko. Lü soldats, fümo Deutänapüki äspiköls no äkanob vegön, bi tefü sefükam e tefü sef lönik äbinoms in levab patik. Kludo äcänob nogna levabi, e nu dins igo nog äbadikumons. In vab balid at trena voiko te Bosniänas e mens se Hersogovinän äseadons. Vaniko idalärnob in gÜmnad Linglänapüki e Fransänapüki, Spanyjänapüki[4] e Litaliyänapüki; is no äsuemob vödi balik bal.


In stajon ‚Dervent tävan nulik äkömon ini levabadiläd, ed äseidom oki visü ob. Balido leno iküpob omi, bi iplödiologob se fenät, ad lelogön topädi, pas nu boso ad fom belik ävotiköli.


Ven fino älelogob kuratikumo nilädani nulik oba, äfredob ün timül balid, ad logön fino dönu Yuropani voik. Täno ye bos ästunükon obi tefü om, bos, kel in topäds votik leno edavedükonöv klati, kel ye is, bevü klotems magifik nekösömik äjafon taädami kleilik. Tävan visü ob, man lunik mägik labü bäldot nofümik, älabom täini dofik; kapaherem e logahers oma äbinons pägablägiks, logod omik äjinon binön nennotodik äsä maskar. Dek manas valik, mustag ädefon lölöfiko; mud e logs jiniko päfärmükons fimiko. Posä foginan ijafom oke seadi kovenik, äseadom us nen muf alik. Utos, kel, äsä ya emäniotob, ästunükon lediniko obi, utos klotem omik äbinon, kel me dils valik ona, de hät vidalösiemik jüi donio lü juks äbinon blägik, äbinon in köl bläga dofikün. Mäned luibafomik oma in köl leigik no äleton logädikön igo te dilili koapastofädema baiko votakölika.


Emäniotob ya, das man visü ob äseadom nenmufiko; ab no äslipom. Logs oma älogedons nu jiniko in lestif äl völ levabadiläda. Ven ya ibeiükobs stajonis anik, nendas foginan idunom preparis, ad jonön nemu steifüli spikota ko ob, ud ad mögükön obe primi spikota, äskanob boso. Demü kod at äseükob se lepenädamap obik buki nuliko pidabüköli hiela ‚Feuchner, labü tiäd: „Lekan nedeadöfik vesüdäna“. Tiäd, binü tonats gretik blägik ätaädon kleiliko ta linumatanäd klilablövik. Dü reid neküpälik oba älöpiologedob süpiko. Logeds oba ädrefons mani labü klotem blägik, ed äküpob, das äsmililom kofiko. Ven älogom logodalienädis boso favikis oba, e ven äküpom, das isuemob smilili at asä kof ta ob, no äbluvikom puboso. Me vög ze nentonik, kel äbaiädon lölölfiko[5] ko pösod oma, äsagom nemediko: „Tiäd nensiämik kion!“


No ikanomöv-li gebädön nemu läükoti: „O söl oba!“, ven no idacedom osi dini vipabik, as jonodön oki büo, ed ad sagön täno nog vödis nüdugöl anikis bü krüt brefik at? Ed el ‚blägan at, (somo nu änemob ninälo omi), äspikom Deutänapüki, äspikom gudiko püki at.


Sekü atos ägespikob me kazets boso viodöls: „No labol-li bo cedi patiko böniki do hiels ‚Rubens e ‚Michelangelo, dö ‚Tizian e ‚Rembrandt, dö ‚Shakespeare e ‚Goethe, dö ‚Bach, ‚Haydn, ‚Händel e ‚Beethoven? Sevol-li valiko lifajenotemis e lekanotis manas at?“


Foginan ägespikom takediko: „Ab, o söl oba!“ (Nu äsagom jenöfiko: „O söl oba!“)“. Ba kanoböv resitön ole motedayelis lekananas at. „Els ‚Bach e ‚Händel pimotedoms otyeliko; el ‚Michelangelo ästadom ün lifayel jölid, ven el ‚Tizian pämotedom. E deadamayelis manas at ba sevob nog gudikumo. Mastanis at jäfüdas omas stümob leigoso, äsä ol dunol atosi. Lekanots omas ye no binons nedeadöfiks. Atosi i mans valik at äsevoms vemo gudiko, atosi lekanan legik alik sevon. E to atos lekanan legik ovobon, to pöf, ditret e to fätots miik valik. Neai lekanan somik osukon dü lif lölik ona stimi e fami voleda. El ‚Shakespeare ibinom in fanäböp. Mens letälenik somik sevons ä senälons jenöfi, das lifons as mastans, as lekanans, ed atos saidon pro ons.“


Süpiko man at ijafom oke magädi gudik pö ob. Ispikom nelaodiko ä takediko, iküpob, das no älöfom lufraseodis. „Lio ol ito tiädolöv-li üfo buki?“, äsäkob nitedäliko.


„O! mu balugiko somo: „Mastanavobods lekana vesüdänik“, man visü ob ägespikom nen vätäl. „Binosöv gudik, if gebädoyöv vödis, nedeadöfik, laidüpik, sülik, beatik e ‚lanön te in mögovs veratik onas. Labons te tefi lü menalan; vöd: ‚lan jonon stoedälo gebädi verätik vödas somik.“


„Mutob koefön osi, gidetol! o söl oba!“, äsagob ya boso flenöfikumo. „Suvo ya ob ito äskanob tefü dalesiams semik: samo tefü els „In danöf laidüpik“! ud „In fied laidüpik!“ Äcedob osi duni nepötik, ad läsükön suemodis ‚fied e ‚dan dub läükots somik. Kikodo el ‚In fied üfo no saidonöv-li? In vöd ‚fied nevotöf ga ya pekebinükon. Koefob ye, das äsökob te lafo kludöfi at.“


„Ekö! o söl oba!“, foginan äsagom lobüliko. „Alo ebestepol vegi at kludöfa, edunol bosi, kelosi te nemödikans dunons. Reto küpet tio tümologik ola eträton oli asä man pükavik.“


„Binob vönapükavan. Dokan ‚Franz Pischl, calo in dün bukema di ‚L...... in zif ‚Wien“, äjonodob obi.


„In bukem di ‚L...... esagol-li? Atos binon vemo nitedik“, nilädan oba ägespikom. „Pö jenet at dido mutol dalabön noli gudik pükas mödik. Ibä ma sev oba sinif bukema at jonon oki in jäfüds täläktik, pato in jäfüds lekanik. Vilob sagön me atos, das bukem ola edageton in dins at benorepüti vo bevünetiki.“


„Dido din binon so“, äsagob, „e kludo spikob tio degtelati pükas, üf vilolöv länumön latini e Vöna-Grikänapüki.“


„Atosi dunob nestipo, ibä i ob ejäfob vönädo in mod no pülik ko püks at,“ foginan ägespikom. „Nu ye jäf ledinik oba binädon me gebäd pükas gretik nuik, me Linglänapük, Tsyinänapük, Rusänapük, Spanyänapük, Deutänapük e Fransänapük, dido i nog me püks votik smalikums, so äsä dinäds oflagons osi.“


„Täno säkusadolös vödis neflenöfik oba, pos krüt ola bukatiäda pispikölis!“, äbegob ome. „Fümo no labol cali nätäpretana, luveratiko lifol ye as nolavan, in leliv voböl, ud in dün tata. Stadol in jen tima e demü atos egedränol boso pükis deadik.“ Seti lätik ispikob me vög boso säköl, in spel, ad lelilön nüni pösodik seimik tefü nilädan oba.


Foginan ägeädom igo no in mod pülikün ad vöds oba, ab äreifom obis sunädo ini spikadin tefü püks deadik. „Ö! o söl oba!“, äropom obi. „So reafoy de lemuam bal ini lemuam votik. Nu spikoy dö lekan nedeadöfik e täno dö püks deadik. Lemuams bofik kontagons odi, bai spiked Fransänik, kontagons odi in dob. Latin e Vöna-Grikänapük binons-li deadiks, solunüpo nog hiels ‚Tacitus, ‚Horatius, ‚Vergilius e ‚Plato, e mödikans votik somik gevoms obes medü püks lönik omas dasevis e noli veütik, kelis lasumobs no pevotükölo, kelis igo laigivobs?“


„Benö!“, ätaspikülob. „Suemod ‚pük deadik pagebädon pro kosädapük büätik in pöpalif, pro pük, kel dub volajen eperon veüti büätik ona, kel äsvo äreafon plödü kosädalüod, e kel te nog pötiko paspikon, samo fa nolavans. Stadon in tak semik, so äsä rut deadik, pladil deadik ü takapün, e suemods sümik votik.“


„Verätö!“, foginan ävüspikom. „Stadon in tak, so äsä rut deadik, sui kel ye nu e täno pladoy so vilöfo trenalevabis bäldik negebovik. Nolavans et, kels ededietoms okis latine u Vöna-Grikänapüke leno dunodoms as posbinükans lügöl, nö! dabinoms as lifanäms latik, obo as lifanäms fibik, ye ga nog dabinöls. In dead ye tak lölöfik reigon. Utos valik, kelos ästadon büo in votikam laidik, cedob nu koapis, ogekömon - sevobs atosi - me jenäd lätik ad tail tala, se kel i koaps valik, dins somik äsvo süsprotons. Tal motik at eperon igo no breküli balik bal ünü letimäds susnumovik dabina onik. Mödikos ona reafon ini votikam, dilo dub jen nata, dilo dub mens e jafäbs votik. Pö kalkul laidio ye dilil alik ona okömon dönu lü lölot; kludo i mel e vatem no operons tofi balik bal. Fa neved e ved at, me sag gudikum, fa ved e neved at jafots valik deadöfanas padrefons sa glor jafotema: sa men ito. Mens ai esteifons, ad vilupön mögiküno fäti neceinovik okas. Me mod gagikün tuvobs atosi ün vön, ven nämädans ömik ärogoms okes kulti, dub kel pälestimoms binü gods pösodik, do ädalaboms sevedi miseraba lönik, e do go suvo idagetoms reigamacali te dub sasen u cüt. If mens at idalabomsöv te frakadili pülik sapa hikleudanas ut, kels logoms aldeliko sarki lönik okas lo logs, tän jenavavestigans vöna ispälomsöv okes vobi miik Ömik[6] Ab nämädans älifoms te in lienet et, ad jafön okes nedeadöfi jinik in meb menas dub dunots plödakösömik. Dunots at äbinädons ye ai dönu me sumätükam e krig, kels päsökons fa slaf, lied e ditret. Täno nämädans valik at ädeadoms, suvo dub tram rivalana seimik, kel täno nen votükams seimik äfövom midunotis. Vö! fät nämädanas valik binädon me jenöfot, das no elärnoms bosi se volajen, das no seivoms plakis se paset. Kis üfo oreton-li de mens valik at? Nems omas in jenavabuks. Dunots badik leigasotik naütons jenavavestiganis, nems suvo nekösömiks pleidäliks binons as skan tonatiseidanas. E te diab välon bevü oms pösodefi ona pro höl velid. So mens at älifons, so mens valik olifons, dü yels foldeg, luldegs u mäldegs. Reto sapan no okalkulon bai yels, ibä dub miedet lifüpa bai yels ced cütik odavedon. Pö mod at fomäloy oke yeli tüpi mödo lunüpikumi, du brefüp dela soelik dranon gudikumo ini dasev obas. Sis timed nulik, sis moted Kristusa igo no dels: 700000 epasetikons. Men labon lifüpi zänedik mö yels: 45, ü mö dels: 16400, ü mö düps: 394000, kelas düps 131000 pafagebons pro slip, sodas dels: 10800 ü düps: 263000 retons pro lif sevedik ona. Vö! dels te 10800 ü düps te 263000 de cilüp balid jüi deadanabed! Mens no ofrutonsöv-li gudikumo düpi soelik alik, if odeimonsöv timikalkuli pölüköl, if ologonsöv numis no magälikis? Benö! fin okömon pos numamod alik. Deadam nomik binon as fät fümik mena; zuo ye nog taans saidik dabinons, kels steifons ad brefükumön nogna lifatüpi pülik at, samo maläds, mijenots e nims sovadik. Alyeliko mens: 40000 deadons te dub beits venenasnekas. Igo tal ko mels, kel ga as polian e kipedian jafäbas söton dünön meni, gebidükon oki suvo dub natakatastrofs mediko u nemediko dune nosükama.“


„Ereafobs süpiko ini sfer deada,“ ägespikob pos pläns lunüpik oma, „e suemob löliko, das is dins trodik te nemödiks logädikons. Ab lelölo kanoy ga bo sagön, das mens, pato ünü tumyels lätiko epasetiköls, edagetons komipölo ga ya votikamis ömik, menodis ömik, tefü jens e stads fa ol pemäniotöls. Dun kruälik vöna pemoükon, sa gods vöna: sa hiels ‚Baal e ‚Moloch, kels idesirons soafölo menabludi. Vob töbik, e kobü on slaf äreafons[7] lü dins nezesüdik dub datuv stemacina, valiko dub cins. Peideims, äsä päst, leprad e skorbut tio enepubons ün nutim. Ma volf valemik kanoy kludön, das mens oplöpons fövön komipi ta natakatastrofs jüi damüt onas. Lifadul mena ämödikumon leigodü lifüp ün vön mö dötums luldeg. Dins plitik vola at e livüp pro juit dinas at pemödükumons mö mafäd gretik. Pö cöd valemik daloy bo lesagön , das menef eplöpon, ad davedükön timädi sufovik. Fe no nog binon as el „timäd goldik“, ag ga as letimäd, kel stadon geiliko äsä tüm sus paset, e tefü kel bo kanobs stadön in koten. Neflens gretik menefa pebevikodons, nemu moükam onas ojenon ünü tüp kalkulovik.“


„No cedolös tu göniko fütüri! No fomolös cedölo menis ad hereodans susgretik e leskilans letälenik!“, nilädan oba äprotestom. „Fümo ojafons ed oledunons nog dinis mödik stunidabik; seimöpo ye mied dunas somik obinon. Mens vero ai bitons as jafäbs dredöfik. Ai lifons in dredäl ed in dred. Ün yel: 1000 idredikons demü päridikam piniludöl vola, idredälikons demü komet di ‚Haley, latikumo äsenälons dredi demü dins votik. Ai stadons in kud demü lom okas, demü nulüdots, demü dalabots; ai stadons in komip demü dins at. Men fibik muton yilidön lo men nämik. Din binon-li üfo soik, das te laztekans pibevikodöl u pideidöls ämutons posbinükön konkeranes e kolunänanes divis okas, lomäni okas? Ai dönu mens soelik e pöps ämutons ed omutons yilidön, ad jafön somo lifaspadi pro votikans. El ‚yilid at ninädon suemodi lölik jüi dead. Vö! neflen biedälikün mena men ito binon, e lio din at üfo ovotikonöv-li seimüpo? Lonälobsös cödi dälälik, pö kel sevedo no demobs krigis, bi, ma sag menas, binons as jenots nevitovik. Ekö! i plödü krigadun mens valöpo, igo in lomäns lönik ed in lifaziläks smalik okas, tuvons menis votik, kelis cedons neflenis, e laidiko vip süikon pö ons, ad nosükön fluni menas et, ad nosükön tikamagotis e dialis onas, e fino, ad nosükön igo menis at. Jenotem menefa pepeneton sis yels: 5000. Ab igo, if ünü yels 5000 balido osököls lekrim deidabik alik popönidonöv valöpo medü cüd u for ud me mod votik, lölo lekrimans jenöfik at fomonsöv ga te frakadili pülik leigodü utans, kels as nendöbans, nemu as mens no deidabiks ädeadons len krod, su luib, len for, su boadakum filöl, dub gläv u dub cüd. Ereidol dö fät fanäbas e slafanas ün vön. Ed ai dönu, dü tumyels mödik mens kiomödik äsufodons valöpo deadami dub lefil in zifaharats okas po leyans me väruls pifärmüköls! Mans, voms e cils pädeidons somo fa kemens okas. Sevol jenotemi cödädas ta jimagivans, sevol jenotemi volutas feilanas e pöpas. Komip e deid äreigon dü volut, komip e deid äjenons pö nosükam voluta.“


„Dalob ye jonön ole jenöfoti“, ägespikob, „das ebo in dins at levotikam ekömon.“


„Sötolöv sagön gudikumo, das nu tefü dins at paud semik reigon“, foginan äsagom. „Kanoyöv ye mäniotön krimöfi vemo pluiköli, tramis bolitik, duni klänafedas, e, samo in tävaziläk obas duni elas „Komitatschis“ (krigülans). Ün adel flam smolon, ün odel mögiko lefil orupädon, e dun kruälik vöna ba podönuon, - nö! - kuräladun fümo podönuon. Ked datomastumas e deidastömas, kel ya ün el „tim gudik vönädik“ idageton nedöfükami stunidabik, odaglofon somo, das no plu oneodoy jäfi ko cödäb soelik, ab das onsoükoy mö naed bal kedis lunik väläbas, so äsä nosükoy minimilemi. Mens, - cedob pö atos klülo grosülo menis, e no menis mödik ut, kels ün timed alik älifons u lifons äsä saludans ud as dialimans, - mens ai klienons, ad moükön säkädis okas ön mod leno sofik. Kesenäl laidik mena dabinon te bevü mieds vemo nabiks; lifafred flagon gitedo miedükami somik. Liedo ye mens mödikün leadons moikön lölöfiko kesenäli okas ma fag sapdöfik u tikodik. Somo taplad davedon, so komip balana ta votikan davedon.“


„Godö!“, ävokädob pijeikölo. „Me atos äsvo epänol magodi glumidik. Liedo dins stadons tefü dils mödikün so, äsä edapänol onis. Fütüraprognods ola binons ye lejeikiks. No labol-li üfo speli seimik?“


Foginan ätovülom jotis. Täno äreifom spikoti ini spikotadin votik, medä äsäkom: „Dalob-li säkön ole finatopi täva olik?“


„Lesi!“ ägespikob. „Tävob ini zif ‚Sarajevo: finastajon trena at. Us omutob lovesumön patädabukemi völadik, kel äbinon as ledutot tatacalala brefobüo edeadöla, e kel peloveükon medü tästum bukeme di ‚L......“.


„Ini zif ‚Sarajevo, vo-li?“, man visoik äsagom medito, ed äluröbom me nam flomi oka. „Din flagon-li spidi?“


„Elifädob ya deli bal lä sör oba“, ägespikob, „e bi calal edeadöl no plu ädalabom famüli, dom söton postadükön suno dönu as löd pro calisökan omik. Dünanef büätik stadon ya plödü dom, e so bumot stanon nen belödans seimik. Stok lölik bukema usik mö milats anik bukas muton poxamön bai stips kösömik somik. Demü atos bo osuemol, das zög fovik alik ojafonöv stadi vemo neplidiki.“


„O yam kion!“, ägesagom. „Ibä ebo ävilob begön ole, ad lüvön kobü ob treni in zif ‚Zenica. Dido omutolöv stebön us jüi tren balid ün göd odela, ad rivön täno eli ‚Sarajevo“.


„Dub atos peroböv ga deli lafik“, ävokädob.


„Neai kanoy perön deli lafik“, gespik oma ätonon, „kanoy te belifön nenfrutiko oni. Kisi üfo vilol-li dunön dü neitadüps in zif ‚Sarajevo?“


„Ed in ‚Zenica-li? Kiöpo otuvob-li us lasilöpi?“, äsagob plonölo.


„Ün soaradüps latik otuvol in ‚Zenica lasili gudikum, ka in ‚Sarajevo tü zeneit. Sevol, das dü isiovegam espikobs ömna dö tim. Lesi! tim opasetikon i tän, üfo jäfoy ko on ito. Jäf at obas ye no ebinon nenfrutik. Cödolös latikumo dö säk ola, va uperol deli lafik, if olüvolöv kobü ob treni in ‚Zenica. Ebeiükobs ya stajoni ‚Vranduk; blümükolös oli ad lüvön treni!“


Da set lätik leno dranädiko pispiköl bos somo büdik ätonon, das no äriskob taspiki.


Äbinos ün soar latik, ed äbinos ya vemo dagik, ven tren ärivon stajoni ‚Zenica. Älüvobs treni e stajonabumoti.


„Blibobsös nog boso in nated!“, sevädan nulik äsagom. „Pos täv lunüpik in tren lut flifik oblinon vobedi beniköl pro ol.“ Atosi no äkanob bedotön. Äspatobs nevifiko in dag; äreafobs ini medits filosopik, ed ästunob levemo dö nol vemik dugädana obik. No äküpob vifi, ün kel tim äpasetikon. Fino foginan äsagom: „Nu egekömobs dönu lü stajon. Soaraspat at edulon mö düp bal; glok jonon düpi: deg e lafiki, e tikob, das nu oneodol takädi. Vegolös stedo föfio ve süt at! Pos minuts anik otuvol su flan detik bötädöpi, kel duton lü Deuto-Bömänan. Ologol nog liti in dom, e hiel ‚Printek go vilöfo ogetedom oli. Neai opidol spati at, keli edunol kobü ob.“


Somo vöds lätik ätonons, kelis älilob de dugädan obik. Ibä pos säk oba in jek pisüüköl: „Ed ol-li? No blibol-li is? Leadol-li blibön obi soeliko is?“, no ägetob gespiki. Foginan inepubom in dag.


Äzunikob demü bit omik ä demü benoladäl oba, kel brefobüo fo tävafin iblinons obi ini zif at. Fav oba pas äläsikon boso, ven pos minuts anik ästanob jenöfiko fo bötädöp hiela ‚Printek, ven äleadoy nüstepön obi, e ven ätuvob lasili tefädiko gudiki.


Töbs täva obik äkodons osi, das pas ägalikob, ven sol isülöpikon ya vemo len sil. Spidölo älenükob klotis oba, ed ädoniostepob ini bötädaspad, ad janedön. Pos atos ävilob vegön lü stajon, ad rivön vifiküno tävazeili oba.


Du äfidob zibis benosmekik, bötädan älükömon demü klir.


„O söl! vilol-li tävön lü el ‚Sarajevo?“, äsäkom obe.


„Si!“, ägespikob skaniko. „Inunob oli dö atos kobü beg, ad galükön obi ün göl göda.“


„Atosi fümo idunoböv, o söl oba!“, bötädan äsagom. „Ab bos votik ejenon vütimo, e kludo ätikob, das......“


„E kludo ätikol, das labob livüpi saidik,“ äropob omi faviko. „Is mens valik tikons, das labob timi saidik, ven dins votik vüjenons.“


„Ab, o söl oba!“, bötädan äsagom säkusadölo. „Lilolös pläni! Tren lätik ün äsoar eduvegöl dese zif ‚Brod ekobojokon dü vegam vifik oka ta tren votik, kel ekömon dese lüod güik. Katastrof dredabik idavedon; mens: 34 pedeidons e mens mödik peviodons badiko. Levabs föfik bofik trena penosükons lölöfiko.“


Älöbunob dub fäkäd; natemam oba tio ästopon. „Mijenot at ädrefon-li treni ut, kel irivon stajoni isik tü düp: zül e lafik ün soar?“, äsäkob stötölo.


„Si!, tren at pedrefon fa mijenot“, bötädan äsagom.


Ünü minuts balid sököl no äfägob ad spikön vöd balik bal. Bos, äs kold glada ävegon ve bäk obik. Ibä ebo in bal levabas bofik at iseadob, ven foginan bisarik ilükömom. Te dub om iskeapob de dead fümik.


Täno pos yumeds patik äreafons löliko ini seved oba. Kikodo tävan bisarik islüdom-li obi, ad lüvön treni in ‚Zenica, ven om ito inepubom ya dönu pos düp bal in dag neita? Kikodo no ileditom-li de ob? Kikodo ispikom-li vödis profetik: „Neai opidol spati at kobü ob?“ Dunodom-li as cif lusoga binü plotans u as cif krigülanefa, kel is dono in mistomöp bolitik äzion mifätiko?


„No tefon-li baiko lenodi, u trami?“, äsäkob, du ai nog koap lölik oba ädremon.


„Nö! o söl oba!“, bötädan äsagom takedükölo. „Trenazugot dese zif ‚Brod lü el ‚Sarajevo binon so sefik äsä zugot militatrena in län isik. Mifät edavedon dub staned dobik yilotas. Döban eduinom kuratiküno dünotemi dü yels degtel e jenot at ekodon, das äfailom ed ämalädikom vemo sekü jek.“


Ädulos nog dü lunüp, jüs stad oba ädälon obe dönu goli lü stajon. Is ämutob nog stebedön treni dü düp lölik, jüs fino tüi zedeladüp trenakosäd lü el ‚Sarajevo dönu päjenükon.


Pos tim no lunik äbeivegobs täno ve top katastrofa, kel ätopon nilo lä trenastajon smalik. Vütimo iplöpy ad morölön levabis vemo pidämükölis sui näirut. Plä ons nos votik äträton nog katastrofi ün äsoar ijenöli. Deadans e leviodäbs ya pimoblinons ün neit ädela. Ret tävanas piveigon pos düps anik medü ditretatren lü el ‚Sarajevo. Num smalik tävanas no vemo piviodölas igebleibon, e mens at nu ädränons okis dese pärun lü levabadiläds. Vü ons ädasevob i mani ut, kel dü düps anik iseadom in trenalevab, nilo lä foginan et e visü ob. I om idasevom sunädo dönu obi, ed äxänom lü ob ini levabadiläd. Äbinom Kroasänan, nu ye din äklülädon, das äspikom ze gudiko Deutänapüki.


„Dabinob nog as tävan balik levaba balid,“ man at äkonom, „eskeapob de dead, bi ästanob ebo su rampäd levaba, e dub atos päjoikob plödio ini nated. Ol pedrefol fa läb, bi ilüvol treni in el ‚Zenica. Töbo imool e dins valik äreafons plödü jen kösömik. Mu nilo po el ‚Zenica tren ästopon nen muf seimik dü düp bal. Äsagoy, das lemüf trena pidrefon fa däm seimik.“


„Dü düp bal-li? - mu nilü po el ‚Zenica-li?“ ävokädob päjeikölo.


„Si!“, Kroasänan ägespikom. „Tävans valik äskanons vemo, skan valik ye no äyufon obis, ämutobs stebedön us. Fino man bisarik dönu ägekömom ini vabadiläd obas. Sevol sio, das ilüvom oni, ven ol inexänol se levab in el ‚Zenica. Ba isukom-la in levab votik kompenani nulik pro spikod, man at labü klotem blägik.“


„Nö! atos binon din negömik!“, ävokädob bluviko. „Älüvom in el ‚Zenica treni e stajoni leigoso äsä ob. Dü düp bal äspikodobs odi in top usik.“


„O söl oba!“, Kroasänan ävokädom älöbunölo, „sagob ole verati, man at ikömom dönu ini vabadiläd obas dü steb obas po el ‚Zenica. Äseadom täno visü ob. Cedob omi mani bisariki, niludob, das jäfom-la as sanan ud as sanavan. Ebo ilüvobs stajoni ‚Gora, ven süpo älüspikom obi, me Kroasänapük neblamabik.“


„Kisi ävipom-li üfo de ol?“, äsäkob spetätiko.


„Binom man maleditülik,“ Kroasänan äsagom. „Äsufob boso dolis, kapadolis, ed atosi bo iküpom dub lülogam teik. Ven pö stajon nilikün ävilom lüvön treni, ven ya ästanom lä yan, ägüflekom oki äl ob, e nen prafad seimik äsagom: „If stebolöv dü brefüp plödo su rampäd, tän kapadol ola läsikonöv u go moikonöv.“ Vö! voto binob man leno lobediälik, e no letob jenön vilöfo dini, das oslüdoy obi; bos in spik oma ämüton obi ye, ad plödiostepön.“


„Ed at esavon-li lifi ola?“, äsäkob ome.


„Si! binos bisarik,“ ägespikom. „Ästanob plödo ba dü minuts töbo tels, ven katastrof äjenon. Binos jenöfiko bisarik, e drem vegon da koap obik, ven äfomälob obe fäti ut, kel idrefonöv obi in nined levaba.“


No kanob notükön me vöds stadi ninälik oba. Ai dönu älonülob obe säki tefü pösod tävana bisarik at. Din suemovikün, das ba ädunodom-la as cif krugülanefa, e das dub atos äsevom bosi dö lenod seimik ta trenazugot veütik at, miniludi at ämutob klemön lölöfiko dub nunods tefik valik.


Posä irivob zifi ‚Sarajevo, äpöälob küpäliko nunodis valik dö katastrof at; valikos äblebon ye klänöfik ed in dag nedudranovik. Äsvo bel binü räts tefik ädavedon. Lio ökanoböv-li tuvedön rätis at? To spikod dü düps anik foginan no igevom obe nünis pülikün tefü pösod u tefü cal oma. Ädalabom-li sieni mälid, kel äfägükon omi, ad büosenön dinis ömik, samo stebi baldüpik trena po el ‚Zenica, e katastrofi, kel ijenon lediniko dub steb at? Kikodo ye iseükom-li obi se katastrof at, obi, mani nesevädik pö om? kikodo i nilädani-li, Kroasänani? Kikodo no nog iseükom-li nemu dilo tävanis votik in levab balid? Kikodo ikömom-li po el ‚Zenica dönu ini neläbatren? Kikodo ilüvom-li dönu oni mu nilo fo top katastrofa? Liokodo äsevom-li dinis valik at, e kikodo ibitom-li in mod at?


Vilob te nog mäniotön is, das äledunob jäfüdiseviko in el ‚Sarajevo vobi obik pro bukem di ‚L......, e das nen top pülikün ägetävob poso lü zif ‚Wien. Nämäd nonik vola okanon ye moükön se lad oba memi dö fätot bisarik at.

 


Penets vödik tefik dokana binons so:


„1900, prilul: 21. Ün adel yels deglul epasetikons sis jenot et in tren Bosniänik. No ekanob tuvedön rätis at tefü katastrof ettimik, ed in ninäl oba dins at no eperons bosi pata e bisara okas; fätots et no ereafons ini stad sofikum glöma lafik, kel so suvo pagevon pos pasetikam yelas mödik. If dabinoböv as matrod lukredik, tän cedoböv foginani ettima eli „nunan nafäda“, (späkapösod mifätik melanas), bi plänäd suemovik alik defon pö ob.“


„1902, prilul : 21. Adelo yels kuratiko degvels epasetikons sis kolköm oba ko man blägik. Vütimo ebäldikob go vemo, ab tikods oba no äkannons libükön okis de om. Sötob-li cedön omi bünunani? Sötob-li ai nog cedön omi jafäbi bidü el „nunan nafäda“, kel ünü timäds lunik epatädodilom oki i pro kosäd su tal, su glun solidik? Reto, kul lifa leigon leigodü zugot trena, ed obs valiks dabinobs te as tävans. Ven nu, ün bäld vemik oba tikob dö lifakul obik, ven pödiologob, ven föfiologob ve on, ai mutob niludön, das stadob ya fago po stajon ‚Zenica. Dredob, das atna no plu okanob lüvön treni lifa, igo ven man labü klotem blägik dönu opubom. Ibä din binon fümik, das odönukömom. Ab täno obitom as nesevädan tefü ob, no ogevom obe demi seimik. E so fino oplödiopoloy obi, plödio ini neit.“

 


NOETS. (Vükifonät)

· Bükapök; pla: Äreidob.

· · Bükapök; pla: Sarajevo.

· · Bükapök; pla: ästunob.

· · Bükapök; pla: Spanyänapüki.

· · Bükapök; pla: lölöfiko.

· · Bükapök; pla: ömik.

  1. · Bükapök; pla: äreafon.

 

 

Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, Nüm: 2, Pad: 6, Nüm: 3, Pads: 10-12, Nüm: 4, Pads: 13-15, Nüm: 5, Pads: 17-20; 1960, Nüm: 1, Pads: 2-3.

 

Lak drenas

Drens mödik bo pespilons
ya su tal, dub dol gretik.
Ag! bevü fots, klifs e stons
fomonsöv laki dibik.
Böd nonik kanitonöv
us lidi in yof e fred;
kriks, biens us vegonsöv
in seil de bled lü bled.
I küpräds dagik zü lak
no noidonsöv lä jol.
Säy nonik, te stil e tak
binonsöv nen vam, nen sol.
Dü neit mun paelik
logonöv ba donio,
donio lü lak dagik,
e lü fots stilik züo.

 

 

Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, Nüm: 2, Pad: 7.

 

Buks sapala

Dü yels luldeg sapal bäldik
älautom bukis mödik;
säkads dö rels, gitäts e lons
menas is pikleilükons.
E nog man älaipenom;
ye süpiko ädeadom,
ed äposbinükom bukis,
möbi pülik, klotis, jukis.
Pö sel mens mödik äkomons;
klots, juks, möb omik päselons.
Nek ägivon döti tä buks;
pälägivons lä klots e juks.

 

Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, Nüm: 2, Pad: 8.

 

Neitalid tevana

Bai poedot fa ‚Goethe


Sus belems e bims tak binon;
id in tuigs valik stil nu reigon,
e böds slipons sis lunüp.
I pro ol tim slipa, düp
takäda, nu okömon.
I pro ol tim slipa, düp
takäda, nu okömon.

Oslipol suno.

 

 

Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, Nüm: 2, Pad: 8.

 

Lid botitiranas ve el ‚Wolga

(Pöpalid Rusänik)


Tirolsöd! gö! - nämiko, go!

nogna tirolsöd nämikumo!

Tirolsöd! gö! - nämiko, go!

nogna tirolsöd nämikumo!BR>

Stam pedon jotis, stam biada,

so äsä vien pedon stagi

O stam bäldik! si!

dü yun olik, si!

ol pedopedol leigoso.

Tirolsöd! gö! - nämiko, gö!

nogna tirolsöd nämikumo!

 

 

Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, Nüm: 2, Pad: 8.

 

Temül

Pöpalid Deutänik.
Petradutöl bai vödem hiela ‚L. Uhland.


Us temül stanon su bel;

dono galedan yunik

katinom lä jips in fel

e su yebaläns grünik.

Klok pö sepülam tonon

löpo, e kanit lügik;

lidi dono efinikon,

hilepul binom bluvik.

Löpo mens pesepülons

se fälid, pos fred e dol.

O hipul! okanitons

seimüpo i demü ol.

 

 

Se Volapükagased (Zänagased pro Volapükanef) 1959, Nüm: 3, Pad: 12.

 

Vip jilepula